Jednoduché a podvojné účtovníctvo – Základné rozdiely
Najväčším prínosom vedenia účtovníctva – či už jednoduchého alebo podvojného je jeho informačná hodnota. Účtovníctvo predstavuje cenný zdroj informácií pre ďalšie podnikové procesy ako sú efektívne rozhodovanie a riadenie.
Každá účtovná jednotka je si povinná viesť účtovníctvo. Základnou právnou normou, ktorá túto povinnosť upravuje je Obchodný zákonník – zákon č. 431/2002 Zz. Existujú však aj výnimky, ktoré túto povinnosť nemusia plniť – FO v prípade splnenia určitých podmienok, ktoré si následne detailnejšie popíšeme.
Základný rozdiel medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom je možné zovšeobecniť tak, že v podvojnom účtovníctve vedieme oveľa detailnejšiu a podrobnejšiu evidenciu ako v jednoduchom účtovníctve. Z toho nám však zároveň vyplýva aj vyššia administratívna a vedomostná náročnosť ako pri vedení jednoduchého účtovníctva. Prinášame vám krátky prehľad o základných rozdieloch medzi sústavou jednoduchého a podvojného účtovníctva.
Kto je povinný viesť jednoduché účtovníctvo?
- podnikatelia nezapísaní v obchodnom registri – teda živnostníci (SZČO)
- slobodné povolania – napr. znalci, tlmočníci, architekti
- občianske združenia
- pozemkové spoločenstvá (ale len v prípade ak nemali v predchádzajúcom roku príjmy vyššie ako 200 000 eur)
- cirkevné spoločenstvá (ak nepodnikajú)
Kto je povinný viesť podvojné účtovníctvo?
- všetci podnikatelia zapísaní v ORSR a to sú:
- spoločnosti s ručením obmedzeným
- akciové spoločnosti
- verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, družstvá, …
Dobrovoľne môže viesť PÚ všetky ostatné subjekty.
Bez vedenia účtovníctva môžu podnikať len FO – živnostníci a to v dvoch prípadoch:
- ak si uplatňujú paušálne výdavky - podmienkou však je, že tento podnikateľ nesmie byť platiteľom DPH
- môže viesť zjednodušenú daňovú evidenciu - podmienkou je príjem do 170 000 Eur ročne, a nesmie mať zamestnancov
Základné rozdiely medzi jednoduchým a podvojným účtovníctvom
Účtovanie v jednoduchom účtovníctve:
V jednoduchom účtovníctve účtujeme o tzv príjmoch a výdavkoch. V praxi to znamená, že do účtovníctva nám vstupujú príjmy a výdavky až pri finančnej úhrade. Faktúry za tovar či služby účtujeme chronologicky do peňažného denníka až dňom ich reálnej úhrady. Rovnako aj faktúry vydané (za naše služby alebo predaj tovaru) zaúčtujeme až po ich úhrade. Jednoduché účtovníctvo nám teda dáva pohľad na naše finančné hospodárenie v reálnom čase príjmov a výdavkov. Na konci účtovného obdobia je, samozrejme pri dodržaní princípov jednoduchého účtovníctva, náš zisk resp. strata, kladný alebo záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.